Definify.com
Definition 2025
þyncan
þyncan
Old English
Verb
þynċan
Conjugation
Conjugation of þynċan (weak class 1)
| infinitive | þynċan | tō þynċanne |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st-person singular | þynċe | þūhte |
| 2nd-person singular | þynċest | þūhtest |
| 3rd-person singular | þynċeþ | þūhte |
| plural | þynċaþ | þūhton |
| subjunctive | present | past |
| singular | þynċe | þūhte |
| plural | þynċen | þūhten |
| imperative | ||
| singular | þynċ | |
| plural | þynċaþ | |
| participle | present | past |
| þynċende | þūht | |
Descendants
- English: think