Definify.com
Definition 2025
deon
deon
Old English
Verb
dēon
- to suck
Conjugation
Conjugation of dēon (weak class 1)
infinitive | dēon | tō dēonne |
---|---|---|
indicative | present | past |
1st-person singular | dēo | dēode |
2nd-person singular | dēost | dēodest |
3rd-person singular | dēoþ | dēode |
plural | dēoþ | dēodon |
subjunctive | present | past |
singular | dēo | dēode |
plural | dēon | dēoden |
imperative | ||
singular | dēo | |
plural | dēoþ | |
participle | present | past |
dēonde | dēod |