Definify.com
Definition 2025
conpunctus
conpunctus
Latin
Participle
conpunctus m (feminine conpuncta, neuter conpunctum); first/second declension
- Alternative form of compunctus
Inflection
First/second declension.
| Number | Singular | Plural | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Case / Gender | Masculine | Feminine | Neuter | Masculine | Feminine | Neuter | |
| nominative | conpunctus | conpuncta | conpunctum | conpunctī | conpunctae | conpuncta | |
| genitive | conpunctī | conpunctae | conpunctī | conpunctōrum | conpunctārum | conpunctōrum | |
| dative | conpunctō | conpunctō | conpunctīs | ||||
| accusative | conpunctum | conpunctam | conpunctum | conpunctōs | conpunctās | conpuncta | |
| ablative | conpunctō | conpunctā | conpunctō | conpunctīs | |||
| vocative | conpuncte | conpuncta | conpunctum | conpunctī | conpunctae | conpuncta | |